Keď všetko do seba zapadá

Vybral som sa na koncert do Grafeneggu, asi 150 km na západ od Bratislavy. Vyrazil som s dvojhodinovým predstihom, ale bol som pripravený na to, že možno zmeškám začiatok diskusie pred koncertom: nová lokalita, neznalosť prístupových ciest atď. Hudba Kurta Weilla a HK Grubera (premiéra) boli dostatočným lákadlom. Lístok som si pohodlne kúpil cez internet. GPS navigácia fungovala spoľahlivo, vyzeralo to tak, že všetko stihnem… Tesne pred miestom som si uvedomil, že vlastne neviem, kde sa koncertná sieň nachádza a že teda budem trocha blúdiť a začiatok predsa len nestihnem. Skutočnosť však bola takáto: asi 5 km pred Grafeneggom som mohol pokojne vypnúť navigáciu, všade totiž boli smerovky. Pred vjazdom na parkovisko stál prvý človek a potom na každej križovatke ďalší a všetci mi ukazovali, kam mám ísť. Vďaka týmto ľuďom som bez stresu zaparkoval, stihol sa aj spamätať z kultúrneho šoku a pokojným krokom prísť do siene, kde sa práve začínala diskusia. Prívetivá žena za pultom, pred ktorým sa nikto netlačil, mi s úsmevom podala obálku s lístkom, ktorá tam na mňa už čakala. Potom som až do konca podujatia prežil život v “inom svete”. Áno, čo je to v porovnaní s hladom a násilím, s ktorými musia žiť milióny ľudí vo svete? Ale predsa, kde to žijem?!

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s