Chopin 2010

Jan Zamoyski: Nicolas Chopin (1969, Múzeum F. Chopina, Varšava)

Jan Zamoyski: Nicolas Chopin (1969, Múzeum F. Chopina, Varšava)

Osud vie byť ironický. Nicolas Chopin, Francúz, ktorý emigroval do Poľska, aby tam neskôr bojoval v Kościuszkovom povstaní, priviedol na svet syna Fryderyka Chopina, ktorý sa ako dvadsaťročný vydal roku 1830 do sveta, aby tam predviedol svoje mimoriadne nadanie. Tesne potom v Poľsku vypuklo Novembrové povstanie a mladý Chopin svoju domovinu už nikdy viac nevidel… Bol teda synom francúzskeho prisťahovalca a sám skončil ako poľský exulant v Paríži. Na Chopinových portrétoch vidíme štíhleho muža s prísnou, pretiahnutou tvárou, ktorej dominuje kostnatý nos a plachý výraz v očiach. Keď sa však započúvame do Chopinovej Balady f mol, do jeho Tarantelly, Uspávanky či do ktoréhokoľvek Nokturna, počujeme nekonečné bohatstvo citových odtieňov, počujeme príbehy, ktorých postavy nevieme identifikovať, no ktoré sú také pravdivé a odvíjajú sa pred nami tak živo, že sa nám priam zdá, akoby to boli príbehy našich životov, a v pozadí počujeme nevýslovnú melanchóliu a smútok za tým, čo sa už nikdy nevráti.

Maria Wodzinska: Fryderyk Chopin (1835)

Maria Wodzinska: Fryderyk Chopin (1835)

Chopin sa celkom oddal klavíru a spoľahol sa na neho pri tvorbe svojich heroických i intímnych hudobných obrazov. V tom je výnimočný a, vďaka Bohu, v tom je výnimočná aj jeho hudba. Je to práve táto koncentrácia na hudobný tvar oslobodený od akéhokoľvek vplyvu inštrumentálnej farby, čo sa zmocňuje našej pozornosti a čo nás od prvých taktov na jeho hudbe opantáva. Navyše, táto koncentrácia vyústila aj do dovtedy nebývalej, pestrej, niekedy až hýrivej klavírnej štylizácie, ktorá tomuto nástroju doslova otvorila nové svety. Ak by však Chopin bol iba majstrom ornamentu a brilantnosti, nebol by ničím. Jeho nesmrteľnosť tkvie v hĺbke, ktorú dokázal pod lesknúcim sa povrchom odhaliť a stvárniť. Toto šťastné spojenie pozlátky a substancie bolo draho vykúpené. Chopin tvoril namáhavo, každý detail mnohokrát prehodnocoval a výsledná podoba diela, hoc aj toho najkratšieho, ho stála veľa psychickej energie. Kontrast medzi nepokojným procesom tvorby a pokojne plynúcou, ba až opojnou hudbou má svoj náprotivok v Chopinovom reálnom živote: bol to virtuóz, a tých vždy obdivuje mondénna spoločnosť salónov, no práve v takej spoločnosti sa necítil najlepšie. Za svojho života sa stal slávny vďaka svojej schopnosti očariť tých, pred ktorými utekal do intímnejšieho prostredia svojich najbližších známych. Bol unikátny v tom, že túto slávu si vydobyl len o niečo viac než tridsiatimi verejnými vystúpeniami za celý svoj život. Dvesto rokov už uplynulo od narodenia Fryderyka Chopina. Pripomínajme si tento dátum ako jeden z najsvetlejších dní v histórii človečenstva!

(prednesené na vernisáži výstavy Chopin 2010 v Bratislave)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s