Milan Kundera: Agelasti

„Namyslená vážnosť“ ľudí je všade vôkol, no Parson Yorick, postava z románu Tristram Shandy, ju chápe iba ako podlosť, „maskovanú nevzdelanosť či pochabosť“. Vždy, keď sa to dá, takých ľudí podpichuje nejakou „zábavkou či humorným slovom“. Tento zvyk „neuvážene si uťahovať z ľudí“ sa preňho stáva nebezpečným; „každých desať vtipov mu prinieslo sto nepriateľov“, takže „napokon vyčerpaný“ ich pomstou „odhodil meč“ a „dosť zlomený“ umiera. Áno, stal sa obeťou agelastov. Agelast je neologizmus odvodený z gréčtiny a zaviedol ho Rabelais na označenie ľudí, ktorí sa nevedia smiať, nerozumejú vtipom. Rabelais nenávidel agelastov, pretože, ako povedal, skrz nich sa takmer rozhodol, „že už nenapíše ani písmenko“. Príbeh Yoricka a agelastov predstavuje Sterneov bratský pozdrav svojmu majstrovi spred dvoch storočí.

Sú ľudia, ktorých inteligenciu obdivujem, ktorých slušnosť si vážim, ale pri ktorých sa necítim uvoľnene. Dávam si pozor na to, čo poviem, aby ma nepochopili zle, aby som nepôsobil cynicky, aby som ich nezranil nejakým frivolným slovom. Nie sú vyrovnaní s komikou. Nevyčítam im to; sú agelasti v hĺbke svojej duše a nevedia byť iní. Ani ja však neviem byť iný a hoci k nim neprechovávam nenávisť, držím si od nich odstup. Nechcem dopadnúť ako Parson Yorick.

Každá estetická koncepcia (a agelastia ňou je) prináša so sebou nekonečné problémy. Ľudí, ktorí svojho času Rabelaisa ideologicky (teologicky) preklínali viedlo čosi hlbšie než len lojálnosť voči abstraktnej dogme. Viedol ich estetický konflikt: hlboký konflikt s nevážnosťou, hnev vyvolaný škandálom nevhodného smiechu. Ak totiž agelasti v každom vtipe vidia svätokrádež, je to preto, lebo každý vtip je svätokrádežou. Komickosť a posvätnosť sú, a vždy budú, dve nezlučiteľné polohy a môžeme len skúmať, kde sa posvätné začína a kde končí. Existuje iba v chráme? Siaha vari jeho ríša aj ďalej? Prisvojuje si aj takzvané veľké svetské hodnoty: materstvo, lásku, patriotizmus, ľudskú dôstojnosť? Ľudia, pre ktorých je život posvätný, úplne a neobmedzene posvätný, reagujú, otvorene či skryto, na hocijaký vtip podráždene. Hocijaký vtip totiž v sebe obsahuje komickosť, a to samo osebe je útokom na posvätnú povahu života.

Kým nepochopíme agelastov, nepochopíme ani komickosť. Ich existencia dáva komickosti tú pravú dimenziu, vďaka nim vidíme, že komickosť je krok do neznáma, ochota riskovať a vidíme aj dramatickú podstatu komickosti.

(neautorizovaný preklad)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s