Ad: Ondruš

Moderná poézia je dávno, už od Rimbauda predovšetkým schopnosťou dobýjať svet imagináciou, obraznosťou, fantáziou; prestala byť záležitosťou veľkej, ťažkej hlavy, opusteného srdca, literátskej trudnomyseľnosti, spoveďou ľudí, ktorí nestačia na život. (Ján Ondruš)

…ľudí, ktorí nestačia na život. Aké výstižné, kruté, nekompromisné! Kedy človek nestačí na tento život? Keď stojí mimo prúdu? Keď sa nezapája do “pretekov krýs”? Keď iba pozoruje? Keď je mu ľúto za zašlými časmi? Keď hľadá sám seba? Keď pochybuje? A pred Rimbaudom poéziu tvorili iba “ťažké hlavy” a “opustené srdcia”? Je schopnosť dobýjať svet prejavom sily a opustené srdce prejavom slabosti?

Rozmením to na drobné:

dobýjať svet – ničiť, pretvárať, podmaňovať si, panovať, presadzovať sa, útočiť, vnucovať sa, tvoriť, meniť, stúpať, vlastniť, mať, zhromažďovať, viesť;

opustené srdce – samota, osamelosť, smútok, žiaľ, izolácia, rozjímanie, strach, obavy, paralýza, plač, ticho, výčitky.

Hrou so slovami získame štyri celkom zaujímavé námety na poviedku:
1. Dobyť svet s opusteným srdcom.
2. Dobyť srdce v opustenom svete.
3. Opustiť svet s vydobytým srdcom.
4. Opustiť srdce vo vydobytom svete.

S Ondrušom som už zmierený.

Reklamy

2 thoughts on “Ad: Ondruš

  1. Neviem ako to myslel ujo Ondruš, ale stačí mi sadnúť si nad “veršami” Rimbauda a zrazu sa z dobyvateľa predo mnou, otvorí tak smutne opustené srdce.

    A kto nestačí na život? Podľa mňa taký človek nie je…každý len vlastným tempom – či smútočným pochodom alebo víťazným maršom..aj tak sa to zlieva v jedno.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s